Duben 2014

I Lost Myself

26. dubna 2014 v 14:02 | devilguineapig |  Keď sa hrám na fotografku

Fotky zo včerajška.

Angela Gossow

21. dubna 2014 v 11:34 | devilguineapig |  Čmáranice bez hodnoty
Angela Gossow už naďalej nie je vokalistkou melodeath-metalovej skupiny Arch Enemy.
Sklamalo ma to. Chystala som sa na ich koncert tento rok po prvý raz a to som chcela ísť ešte k tomu dvakrát s prianím stretnúť sa s Angelou. Žiaľ, takú príležitosť už nikdy mať nebudem, pretože celkovo skončila s dráhou speváčky. Skupina síce pokračuje ďalej, ale už ma vôbec neláka.
Už dlho som plánovala nakresliť Angelu a tentoraz som sa k tomu konečne aj dostala.

Pariah's Child - SONATA ARCTICA

11. dubna 2014 v 19:53 | devilguineapig |  O hudbe, ktorá ma drží pri živote

Sonata Arctica je veľmi zvláštna skupina. Vo svojich albumoch nešetrí dávkami nových hudobných štýlov a svojich fanúšikov vždy niečím prekvapí. Nie každý to však oceňuje.
Ja sa zaraďujem medzi novších fanúšikov, aj keď ich počúvam už cez tri roky. Ich hudbu som spoznala už dávno potom, čo sa prestali hlásiť k power metalu a vyšla prelomová Unia, ktorá rozdelila ich fanúšikov na dve skupiny:
Po prvé tí, čo si ich novú tvorbu vždy radi vypočujú a zaujímajú ich nové nápady skupiny a po druhé tí "ťažkí powermetalisti", ktorí aj po mnohých rokoch neprestali hovoriť o tom, ako sa má vrátiť Jani a "stará dobrá Sonata".
Stará dobrá Sonata je tu stále, len už nechce robiť jednotvárny power metal. Každý ich album je úplne iný, či už žánrovo, alebo prostredníctvom textu a človek nikdy nevie, čo má od nich čakať. To je podľa mňa veľké plus.
Na druhej strane vždy sa nájdu experimenty, ktoré nemajú tak vysokú kvalitu ako tie druhé alebo majú aj celkom vysoký potenciál, ale ten je akosi na polceste zahasený.
Sonata Arctica už nestavia na istotu. A preto sa môže stať, že pri počúvaní ich nového albumu budete jednu polovicu skladieb milovať a druhú nenávidieť.

Deathlike

4. dubna 2014 v 22:41 | devilguineapig |  Moje názory, myšlienky, útrapy a všetko možné aj nemožné

Zvoní budík. Zobúdzam sa s pocitmi neskutočného odporu a vypnem ho čo najskôr, ako je to možné. Ležím 10 minút v posteli a rozmýšľam nad tým, čo ma tento deň čaká. Pri pomyslení na to by som najradšej v tej posteli ostala. Ale viem, že nemôžem. Viem, že mám určité povinnosti. Viem, že musím vstať, či sa mi to páči alebo nie. Čím skôr sa dostanem z postele, tým skôr budem mať tento deň za sebou.