Pariah's Child - SONATA ARCTICA

11. dubna 2014 v 19:53 | devilguineapig |  O hudbe, ktorá ma drží pri živote

Sonata Arctica je veľmi zvláštna skupina. Vo svojich albumoch nešetrí dávkami nových hudobných štýlov a svojich fanúšikov vždy niečím prekvapí. Nie každý to však oceňuje.
Ja sa zaraďujem medzi novších fanúšikov, aj keď ich počúvam už cez tri roky. Ich hudbu som spoznala už dávno potom, čo sa prestali hlásiť k power metalu a vyšla prelomová Unia, ktorá rozdelila ich fanúšikov na dve skupiny:
Po prvé tí, čo si ich novú tvorbu vždy radi vypočujú a zaujímajú ich nové nápady skupiny a po druhé tí "ťažkí powermetalisti", ktorí aj po mnohých rokoch neprestali hovoriť o tom, ako sa má vrátiť Jani a "stará dobrá Sonata".
Stará dobrá Sonata je tu stále, len už nechce robiť jednotvárny power metal. Každý ich album je úplne iný, či už žánrovo, alebo prostredníctvom textu a človek nikdy nevie, čo má od nich čakať. To je podľa mňa veľké plus.
Na druhej strane vždy sa nájdu experimenty, ktoré nemajú tak vysokú kvalitu ako tie druhé alebo majú aj celkom vysoký potenciál, ale ten je akosi na polceste zahasený.
Sonata Arctica už nestavia na istotu. A preto sa môže stať, že pri počúvaní ich nového albumu budete jednu polovicu skladieb milovať a druhú nenávidieť.


Ale čo sa týka nového albumu Pariah's Child... Vyšiel na svetlo sveta asi pred dvoma týždňami a myslím, že sa budem zhodovať s názormi viacerých ľudí, ak prehlásim, že bol lepší ako Stones Grow Her Name(stále si myslím, že hudba je veľmi subjektívna a každý ju vníma inými spôsobmi, v tomto článku/recenzii/whatever chcem iba ukázať svoj pohľad na vec).
Tento rok bolo veľkým prekvapením to, že Pariah's Child nám bolo prezentované ako návrat k "starému". Na obale môžete vidieť logo, ktoré bolo naposledy použité v roku 2004 na coveri Reckoning Night. Taktiež je na ňom znázornený vlk(a havran). Vlčia tématika, ktorá sa často v minulosti pohybovala v textoch Sonaty(ale nebola v SGHN)sa teda navrátila.
Napriek tomu samotná hudba, kompozície skladieb atď. je skôr taká zmeska všetkého, čo SA doteraz vyprodukovali + nejaké nové prvky. Myslím, že tento album bol dobrý krok pre skupinu a aj keď nie je dokonalý, nájde sa v ňom mnoho vydarených momentov.

Tak poďme si v krátkosti povedať niečo o samotných pesničkách:

1.The Wolves Die Young
Úvodnú skladbu som si vôbec neobľúbila. Je melodická, gitara a klávesy sú povšimnutelné a aj text ladený do fantasy sa mi páči. Ale po viacerých vypočutiach mi príde ohraná, opakujúca sa a nudná. Určité pasáže sú fajn, ale príliš sa opakujú- takýto problém som mala aj so SGHN.

2. Running Lights
Running Lights sa tiež nezaradila medzi moje obľúbené. Intro je chytlavé a rýchle, refrén znie príjemne. Tonyho hlas je zaujímavý, ale text, ktorý spieva mi nič nehovorí. A to je ten problém. Texty sú niečo, čo som pri Sonate vždy oceňovala, preto som v tejto časti ostala skutočne sklamaná. "Young man and his fast car"?! Toto mohlo mať väčšiu cenu ako iba pesnička o random-chlapíkovi a jeho aute.

3.Take One Breath
Take One Breath je už o niečo pestrejšia. Je ladená do scifi tématiky a pripomína mi progresívne obdobie Sonaty.

4. Cloud Factory
A potom je tu Cloud Factory! :) Jedna z veselých skladieb albumu(aj keď príbeh je svojím spôsobom temný). Je to síce pomerne jednoduchá pieseň s opakujúcim sa refrénom, ale vokály sú veľmi hravé a melódia vám ostane v hlave ešte dlho potom, ako si ju pustíte(a to znamená, že si ju pravdepodobne budete chcieť púšťať stále dookola).

5. Blood
Toto je môj absolútny favorit albumu. Melódie a tempo sú tu veľmi premenlivé a skutočné kvality speváka sa dostávajú na povrch. Čím viac túto pieseň počúvam, tým viac ma zaujíma a zahŕňa novými elementami. "Beauty and fear, the wolves and the people"

6.What Did You Do In The War, Dad?
Práve túto pieseň s pomerne dlhým názvom by sme podľa mňa mohli zaradiť do typickej tvorby Sonaty Arcticy. Dobre, Tony síce stále nesiaha so svojím hlasom do príliš vysokých polôh tak ako kedysi, ale je tu téma vojny... Striedajúci sa rýchly a pomalý rytmus... Klávesy a gitara sú tu veľmi pekne vyvážené.

7. Half a Marathon Man
Half a Marathon Man mi vyčaril úsmev na tvári už pri prvom vypočutí. Značne sa odlišuje od ostatných piesní a zaradila by som ju pod hard rockový žáner. Tonyho hlas je tu celkom iný ako ho poznáme a naberá trochu agresívne obrátky. Text je už znovu jednoduchý, ale zábavný a mňa celkom chytil za srdce- o týpkovi, ktorý sa raz rozhodol, že bude behať, aj keď čoskoro zisťuje, že je to celkom náročné. Je zjavné, že táto pesnička je napísaná o skladateľovi samotnom - vo viacerých rozhovoroch sa už vyjadril, že rád beháva, aj keď je astmatik(osobne to dosť oceňujem, keďže mám taktiež astmu a dobre viem, akou veľkou prekážkou niekedy dokáže byť). Je tu taktiež počuť vplyv skupiny Queen.

8. X Marks The Spot
Ak mám byť úprimná, "X Marks The Spot" som absolútne nepochopila. Pieseň by bola sama o sebe prijateľná, ale jej veľkú časť tvorí reč nejakého rozprávača. V tvorbe Sonaty sme už mali nejaké hovorené časti, ale väčšinou dávali zmysel a boli dobre zakomponované. Tu mi to tak nepripadá...

9. Love
Tony Kakko si povedal, že dokáže zložiť baladu o šťastnej láske... a akosi sa mu to nepodarilo. Ja mám jeho balady skutočne rada, ale toto... proste nie. Počula som ju raz a stačilo mi. Radšej sa tvárme, že nikdy nevyšla.

10. Larger Than Life
Najdlhší kúsok albumu. Čakala som od neho veľa a na poprvý raz bola trochu sklamaná. No po viacerých vypočutiach ma to celkom zaujalo. "I am a goddam Peter Pan, maaan!" Symfonická atmosféra opery, spievajúci zbor, epický text. Niektoré časti sú priam nezabudnutelné. Jediné, čo vytýkam, je príliš dlhé outro, ktorým sa nakoniec končí celý album.


Zhrnutie:
Album Pariah's Child určite zaujme svojich dlhodobých fanúšikov aspoň niektorými skladbami. Po väčšinu času je veľmi pestrý, melodický a chytlavý, čo je pre Sonatu Arcticu charakteristické. Napriek tomu mám k nemu určité výhrady ako napr. prílišná repetatívnosť podaktorých častí.
Za najsilnejšie skladby považujem Blood, Cloud Factory, What Did You Do In The War Dad a Half A Marathon Man. Za najslabšie Love a X Marks The Spot.
Som zvedavá na cestu, akou sa kapela bude uberať ďalej a ako budú nové piesne znieť na koncertoch.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama